K Wilsonicu

by Tibor Holoda on May 31, 2013

K Wilsonicu
Napriek zložitej situácii, stresu a náporu, ktorý momentálne v tíme prežívame, by som vám chcel aspoň v krátkosti viac priblížiť okolnosti vývoja, ktorý okolo Wilsonic Festivalu nastal.
Je mi ľúto, že sme sklamali vás, našich fanúšikov, no verte mi, rozhodnutie zrušiť festival necelé dva týždne pred jeho konaním sme neurobili ľahko. Predchádzalo mu niekoľko nocí, kedy sme zvažovali a do poslednej chvíle pracovali na možných riešeniach ako festival uskutočniť. Dospeli sme však do bodu, kedy jeho neuskutočnenie je menším zlom oproti tomu, čo by mohlo nastať, ak by sme v ňom pokračovali.
Nie je pravdou, že by sme festival postavili len na príjmoch zo vstupného, no zároveň je faktom, že sa nám nepodarilo potvrdiť sponzorské krytie do výšky, ktorú sme si predstavovali. Respektíve, ktorú si podujatie v tomto rozmere vyžadovalo. Pravdou je však tiež fakt, že vývoj predpredaja sa po optimisticky vyzerajúcich úvodných mesiacoch od jeho spustenia nevyvíjal želaným tempom.
Nechceme a nezvaľujeme vinu na vás, ktorí ste si chceli kúpiť lístky na poslednú chvíľu. Slabý predpredaj bol však jednoducho fakt, s ktorým sme až do takej miery nepočítali. Chcem však zdôrazniť, že my sme nepredali dostatočný počet lístkov, nie že vy ste si ich nekúpili.
Nezvaľujeme vinu ani na nezáujem sponzorov. Niekoľkých sme získali a patrí im za to veľká vďaka. Mnohí ďalší prejavili záujem tiež, ale až od nasledujúceho ročníka, ponechávajúc si tak možnosť definitívneho rozhodnutia až po úspešnom roku na novom mieste.
Všetci v tíme si uvedomujeme, že ste mnohí skamaní. Verte, že aj my. Tiež sme si vedomí – a predovšetkým ja osobne – že takéto rozhodnutie nie je pre značku dobré a pravdepodobne je fatálne. Značka má síce hodnotu, pre ktorú sa oplatí bojovať, dôležitejší sú však ľudia. Ľudia, ktorí festival robia, alebo sa na ňom partnersky, či dodávateľsky podieľajú. Vystaviť ich dôsledkom, ktoré mohli plynúť z rozhodnutia urobiť festival za každú cenu, by pravdepodobne znamenalo preniesť ťarchu možného neúspechu predovšetkým na ich plecia.
A to sme nechceli. Preto sme urobili rozhodnutie, ktoré sme urobili. Bude nás to síce bolieť asi najviac, dúfame však, že sa nám táto nemilá situácia podarí vyriešiť tak, aby sme to boli nanajvýš my, kto ponesie dôsledky.
Ďakujem za vašu dôveru, trpezlivosť, porozumenie a slová podpory, ktoré nám stále vyjadrujete. Vážime si to a vedzte, že to nevzdávame.
Za Wilsonic tím,
Tibor Holoda

Napriek zložitej situácii, stresu a náporu, ktorý momentálne v tíme prežívame, by som vám chcel aspoň v krátkosti viac priblížiť okolnosti vývoja, ktorý okolo Wilsonic Festivalu nastal.

Je mi ľúto, že sme sklamali vás, našich fanúšikov, no verte mi, rozhodnutie zrušiť festival necelé dva týždne pred jeho konaním sme neurobili ľahko. Predchádzalo mu niekoľko nocí, kedy sme zvažovali a do poslednej chvíle pracovali na možných riešeniach ako festival uskutočniť. Dospeli sme však do bodu, kedy jeho neuskutočnenie je menším zlom oproti tomu, čo by mohlo nastať, ak by sme v ňom pokračovali.

Nie je pravdou, že by sme festival postavili len na príjmoch zo vstupného, no zároveň je faktom, že sa nám nepodarilo potvrdiť sponzorské krytie do výšky, ktorú sme si predstavovali. Respektíve, ktorú si podujatie v tomto rozmere vyžadovalo. Pravdou je však tiež fakt, že vývoj predpredaja sa po optimisticky vyzerajúcich úvodných mesiacoch od jeho spustenia nevyvíjal želaným tempom.

Nechceme a nezvaľujeme vinu na vás, ktorí ste si chceli kúpiť lístky na poslednú chvíľu. Slabý predpredaj bol však jednoducho fakt, s ktorým sme až do takej miery nepočítali. Chcem však zdôrazniť, že my sme nepredali dostatočný počet lístkov, nie že vy ste si ich nekúpili.

Nezvaľujeme vinu ani na nezáujem sponzorov. Niekoľkých sme získali a patrí im za to veľká vďaka. Mnohí ďalší prejavili záujem tiež, ale až od nasledujúceho ročníka, ponechávajúc si tak možnosť definitívneho rozhodnutia až po úspešnom roku na novom mieste.

Všetci v tíme si uvedomujeme, že ste mnohí skamaní. Verte, že aj my. Tiež sme si vedomí – a predovšetkým ja osobne – že takéto rozhodnutie nie je pre značku dobré a pravdepodobne je fatálne. Značka má síce hodnotu, pre ktorú sa oplatí bojovať, dôležitejší sú však ľudia. Ľudia, ktorí festival robia, alebo sa na ňom partnersky, či dodávateľsky podieľajú. Vystaviť ich dôsledkom, ktoré mohli plynúť z rozhodnutia urobiť festival za každú cenu, by pravdepodobne znamenalo preniesť ťarchu možného neúspechu predovšetkým na ich plecia.

A to sme nechceli. Preto sme urobili rozhodnutie, ktoré sme urobili. Bude nás to síce bolieť asi najviac, dúfame však, že sa nám táto nemilá situácia podarí vyriešiť tak, aby sme to boli nanajvýš my, kto ponesie dôsledky.

Ďakujem za vašu dôveru, trpezlivosť, porozumenie a slová podpory, ktoré nám stále vyjadrujete. Vážime si to a vedzte, že to nevzdávame.

Za Wilsonic tím,
Tibor Holoda

{ Comments }

Viac slovenskej hudby?

by Tibor Holoda on February 7, 2013

Nedávno navštívili parlament páni Ráž, Ďurinda, Kinček a Lipa s úmyslom preskúmať možnú podporu plánu zavedenia kvót na množstvo odohranej pôvodnej tvorby v slovenských rádiách.

Chápem ich. Sú skôr na konci než na začiatku svojich kariér. A dokonca im verím, že sú úprimne presvedčení o potenciáli iniciatívy pomôcť skôr mladším generáciam hudobníkov. V kontexte boja za lepšie podmienky pre domácich muzikantov preto chápem aj zameranie tejto krížovej výpravy práve na médiá a túžbu protagonistov na ich väčšiu reguláciu zákonom. Čo si budeme navrávať, naše vnímanie reality je predsa len stále určované hlavne médiami. Kto nie je v médiách, akoby neexistoval – zvykneme vravieť.

Navyše, keď horemenovaní vidia, že sa podobným spôsobom regulujú televízie a dbá sa o to, aby z našich TV kanálov znela hlavne slovenčina, niet sa im čo čudovať, že sa nechali inšpirovať a žiadajú podobné podmienky.

Média, o ktorých je tu reč, sú však “staré médiá”, tzn. médiá využívajúce vo väčšine terestriálne šírenie signálu frekvenčným spektrom, ktorého množstvo je obmedzené. Štát preto udeľuje na jeho využívanie licencie. Je preto prirodzené, že ak sú tieto zdroje obmedzené, máme ako spoločnosť právo klásť na ich využitie aj isté nároky. Preto si tiež myslím, že požiadavka na isté percento pôvodnej tvorby v týchto “starých médiách” je za takýchto okolností legitímna. Koniec koncov svedčia o tom aj príklady zo zahraničia.

Čo ma však na celej veci znepokojuje oveľa viac, je hrozba, že sa naši zákonodarcovia chopia riešenia problému z úplne opačného konca a bez hlbšej analýzy a celospoločenskej diskusie sa rozhodnú riešiť túto situáciu práve arbitrárnym stanovením kvót pre rozhlasové stanice. Určenie kvót je podľa mňa riešením dôsledkov, nie príčiin. Preto, keď už sa pre také riešenie rozhodneme, malo by byť skôr vyvrcholením celého snaženia. Také snaženie však predpokladá istú stratégiu. A tu vidím problém.

Ako som už spomenul, iniciátori sú “páni v najlepších rokoch” a skôr na sklonku, ako na začiatku svojich kariér, čo potvrdzuje moju domnienku, že zavedením kvót by sme neriešili príčinu, ale dôsledky. A v tomto konkrétnom prípade je obava, že hlavne “penziu” iniciátorov. O čom hovorím?

Dovolím si tvrdiť, že každý hudobný dramaturg bude súhlasiť – a to bez ohľadu na to, či má alebo nemá svoj názor potvrdený aktívnymi testami poslucháčskej základne svojho média – že problémom slabého zastúpenia slovenskej hudby v médiách nie je ani tak prevaha tej zahraničnej, ale nedostatok domácej produkcie adekvátnej úrovne. Zámerne nehovorím o kvalite, pretože tá je v prípade hudby, umenia a kultúrnych produktov vôbec, vnímaná subjektívne.

Ak by sme sa chceli držať metodiky komerčných rádií – pretože v tejto iniciatíve ide predovšetkým o ich mediálny priestor – v testoch poslucháčstva by v prípade dostatočného množstva adekvátnej domácej produkcie nebola situácia taká, ako ju opisuje riaditeľka rádia Expres, Eva Babitzová pre denník SME: “…máme otestovanú hudbu a vieme, že keby sme spravili rádiá s každou treťou slovenskou pesničkou, Slováci ich nebudú počúvať”. Poslucháči by si preto v ideálnom prípade vyžadovali väčší podiel domácej hudby v playlistoch rozhlasových staníc a vyšlo by to tak aj v tzv. call-outoch. Ako to však dosiahnuť?

Okrem iného aj podporou z verejných zdrojov. Štátnych, regionálnych, mestských. Podpora hudby je podporou kultúry. Podpora kultúry je podporou kreativity. Kreativita je základným predpokladom pre inováciu a inovácia je v súčasnosti nástroj číslo jedna na oživenie ekonomiky a podporu toľko spomínanej “vedomostnej ekonomiky”, ktorou sa zaklínala azda každá vlada po Mečiarovi. Tak prečo máme s podporou kultúry stále problém?

Podpora neštátnej kultúry by mala prestať byt vnímaná ako to posledné, na čo dáme alebo nedáme financie podľa toho, či nám na ňu v rozpočte niečo zvýšilo. Mám tiež pocit, že pri debatách o podpore je kultúra stotožňovaná s jej najexponovanejšou profesiou, s hercami. Napriek faktu, že ani oni nemajú na ružiach ustlané, je podpora kultúry z verejných zdrojov vnímaná ako podpora hobby privilegovanej a lepšie situovanej časti obyvateľstva, bez ktorej sa predsa zaobídeme. Samozrejme, že to tak nie je. Tiež nie je teraz na tomto mieste nutné vymenovať všetkých zástupcov kultúrnej obce, či kreatívnej sféry, ktorých podporou by spoločnosť len získala. Prečo získala?

Pretože podpora kultúry je predovšetkým investíciou. Tvoriví ľuďia nie sú nadnarodný kapitál, je to ľudský kapitál, ktorý nemá možnosť – a v mnohých prípadoch ani ambíciu – takej mobility, ako ten nadnárodný. Kapitál, ktorý je v ľuďoch, krajine obvykle zostáva. A ak aj nie, väčšinou je pre krajinu dobré, ak sa tvorca z nej pochádzajúci etabluje medzinárodne. Dobré je to pre jej propagáciu, no dobré je to aj preto, že sa v nej doma vytvorí “role-model”, vzor. Sila vzorov je niečo, o čom by nám Islanďania (Mezzoforte, Bjork, Sigur Rós) či Švédi (Abba, Roxette, Lykke Li, The Knife…), keď sa už bavíme o hudbe, mohli siahodlho rozprávať.

Okrem toho sa tiež kreatívny priemysel nezanedbateľne podieľa aj na tvorbe HDP a pracovných miest. Podpora kultúry je podporou kreativity a pôvodnej tvorby. Som presvedčený, že zážitok z tvorby mení človeka niekedy síce nebadane, ale zato zásadne a takáto skúsenosť potom nevedie k výchove tupej masy pasívnych konzumentov. Dovolím si ešte malý exkurz.

Ak chceme žiť kvalitný život, dá sa to len v po každej stránke kvalitnom prostredi. To si však nevytvoríme dokonalým finančným zabezpečením a spoločenskou izoláciou. Ak akceptujeme fakt, ze naše individuálne podmienky a kvalita života sa zlepšia vtedy, keď aj ostatná spoločnosť a jej členovia budú na tom po všetkých stránkach lepšie, mohli by sme sa zhodnúť aj na tom, že vzdelanie nie je len individuálnym statkom a prostriedkom k dosiahnutiu vyššieho materiálneho zabezpečenia a spoločenského postavenia, ale aj prostriedkom k dosiahnutiu kvalitnej a vzdelanej spoločnosti ako celku.

Inými slovami, že nenecháme rozhodovať “o nás, bez nás”, lebo o tom je demokracia. Štát sme stále my, aj keď je tá demokracia “len” zastupiteľská. Rozhodovanie o spôsobe fungovania spoločnosti sa preto v demokracii musí diať aj pomocou celospoločenských diskusií. Každá debata na to, aby bola kvalitná, potrebuje fundovaných účastníkov. Preto by sme nemali rezignovať na vzdelávanie všetkých aktérov celospoločenskej diskusie – nás samých – a využívať všetky dostupné nástroje na jeho zlepšovanie.

Jedným z takýchto nástrojov je aj podpora kreativity a pôvodnej tvorby. Preto by sme ju, a kultúru všeobecne, mali podporovať a túto podporu vnímať ako investíciu pre skvalitnenie života celej spoločnosti. Je ľahké povedať “na Slovensku je to tak”, alebo – a to počujem od nás samých pomerne často – že “Slováci sú nekultúrny národ”. Nedávno mi niekto vravel, ako jednoducho to vyjadril jeden nórsky minister, ktorý povedal: “Nepotrebujeme len žiť z niečoho, ale potrebujeme aj žiť pre niečo.” Tým niečím nech je pre nás aj kultúra.

{ Comments }

Foolk či ne-Foolk na Rádiu_FM? To je otázka.

by Tibor Holoda on September 29, 2009

Máme na svete kauzu, skôr však mini-kauzu alebo “kauzu”. No je tu, tak sa jej dovolím venovať, nakoľko sa deje v našom malom profesionálnom svete, ktorý sa ma dotýka.

Čo ju spôsobilo? Súťaž o účasť v programe festivalu z azda najväčším počtom adjektív v histórii festivalov na Slovensku (Yxo, to je iba joke, ja viem aké je to ťažké! ;) . Ide o Zimný Kozel Žákovic Open.

Súťaž, spustená spolu s mediálnymi partnermi Rádiom_FM a denníkom SME, spôsobila búrku v pohári vody. Ak však bokom ponecháme (diskutabilný) profit a sustredíme sa len na princípy, dôvod na existenciu má.

Na úvod musím uviesť, že nemôžem byť v tejto situácii považovaný za nezaujatého, pretože z pohľadu poslucháča a nezainteresovaného pozorovateľa som s Rádiom_FM profesne zviazaný. Navyše v “poloverejnej” diskusii, ktorá sa spustila pod spomenutým článkom – nedá mi označiť ju inak, nakoľko jedna zo strán napriek údajným alebo priznaným odhaleniam identít vystupuje anonymne – takmer všetkých zúčastnených poznám. O to prekvapenejší z nej som, o tom však nižšie.

Čo vlastne spôsobilo rozruch?
Kameňom úrazu je, že ako prvý nominovaný bol nasadený Foolk aka Dušan Vančo, známejší ako riaditeľ Rádia_FM. Už prvý diskutér to zhodnotil presne:

“nechcem byt zly, ale to je ako keby Vaclav Mika s kapelou dostali zazracnou nahodou priestor v markize… konflikt zaujmov nic?” G’Quan

Žiaľ, trafil klinec po hlavičke. Nech už boli pohnútky zúčastnených akékoľvek – časový stres, technicky najjednoduchšia realizácia “koncertu” v štúdiu Rádia_FM a pod. – dopustili sa chyby. Najmä však samotný Dušan Vančo, keď niečo také dopustil. A to ma na celej veci udivuje najviac, lebo Dušana poznám veľmi dobre, je to môj kamarát. Mali sme na danú tému zopár rozhovorov už dávnejšie, preto viem ako túto “schizofreniu” alebo konflikt záujmov rieši a dáva si na ňu pozor. Každopádne je to škoda a verím, že Dušan konal v rýchlosti, neuvážene a že svoju chybu prizná. Myslim však, že môže mať minimálne jeden argument, použiteľný ako poľahčujúcu okolnosť. Denné hranosti.

Nepoznám dôkladne súčasnú tvorbu playlistov dennej hranosti rádia, viem len toľko, že zaradiť do nej akúkoľvek skladbu už nie je také jednoduché ako voľakedy bolo. O tom som sa nakoniec mohol presvedčiť aj tento rok v súvislosti s naším festivalom. Mám tiež pocit, že hranie Foolkovej tvorby sa vyskytuje výhradne vo večerných, autorských reláciách – ak tomu tak nie je, vyveďte ma z omylu prosím. To znamená, že závisí výhradne na rozhodnutach samotných tvorcov a dramaturgov daných programov a nie “generátora playlistu”, nech už je ním ktokoľvek. Ak tomu tak je – Dušan, alebo Demeter (hudobný dramaturg Rádia_FM) – zverejnite tieto dáta.

Tak či onak, je to nešťastné, pretože efekt z celej “mediálnej preferencie Foolk” je zanedbateľný, o finančnom ani nehovoriac. Ako som však písal v úvode, v problematickom konflikte záujmov ide najmä o princíp a ten by mal platiť napriek okolnostiam.

Chcel by som však spomenúť ešte jednu vec. Pod článkom, ktorý celú súťaž na sme.sk uviedol, sa spustila diskusia. Do diskusie sa zapojili poväčšine priamo zainteresované strany, t. j. ľudia z brandže. Je smiešne, smutné a príznačné zároveň, na akom malom piesočku sa ľudia, ktorí by si primárne mali pomáhať, pohádajú. Zarážajúcejšie na tom celom však je, že obvinenia v diskusii padli pod anonymnými nickmi, z ktorých niektoré boli priznané až keď boli odhalené.

Je to malicherná kauza, ktorá neslúži nikomu a ničomu. Diskusia, ktorú rozprúdila však dala priechod mnohým frustráciam. Pre všetkých zainteresovaných by bolo dobre, ak by sa tieto v budúcnosti ventilovali adekvátnejším spôsobom.

Dúfam, že som touto formou reakcie k tomu aspoň trochu prispel.

Všetko dobré, kamaráti!

PS: Dušan, v diskusii pod iniciálkami th, to nie som ja. Na sme.sk v diskusiách vystupujem pod svojím menom. To len na okraj, aby už nedošlo k nedorozumeniu.

UPDATE:

Z prezradenej identity v diskusii na sme.sk sa stala ďalšia kauzička. O dôvod naviac vystupovať pod vlastným menom a neskrývať sa za anonymný nick.

{ Comments }

Ako vznikajú tracky “úplne z ničoho”, alebo Tim Exile a jeho nové EP

by Tibor Holoda on September 25, 2009

Kamarát Wilsonicu, Tim Exile, vydáva nové EP s názvom Finger. Tim na našom festivale vystúpil už dvakrát a medzičasom si ho všimlo aj kultové vydavateľstvo Warp, ktoré tento rok oslavuje neuveriteľných – ok, aspoň pre mňa – 20 rokov! Podstatnejšie sú však iné veci. Prvá – EP je k dispozícii zadarmo, druhá – že to nie je úplne tradičné EP, ale A/V EP.

Vyšlo v spolupráci s Native Instruments, ktoré na trh uviedlo nový produkt Finger. Btw. výborný začiatok promo videa: “I’m Tim Exile and I want you to show The Finger“. Tim popri svojom vlastnom softvéri samozrejme pri produkcii použil aj Finger.

Atraktívnym však A/V EP robia práve videá, na ktorých je zaznamenaný vznik jednotlivých skladieb. Obsahujú typickú Exilovu improvizáciu a skvelý príklad naozajstného, živého koncertu elektronickej hudby. Je úžasné pozorovať, ako rýchlo takmer z ničoho zbastlí tučný track. Všetky nahrávky boli urobené live, tak ako je to na videu. Kto Tima videl, nemá dôvod neveriť.

Pozerajúc videá sa opäť sám seba pýtam, kedy si z neho zoberú príklad viacerí? Krabičkári, život do toho umierania (čítania emailov, hrania Tetrisu)! Napadá ma, ak by boli tieto technológie k dispozícii pred 30 rokmi, kraftwerkovské Man Machine by iste vyzeralo inak. Možno práve tak ako predvádza Tim Exile.

Thumbs up Tim …ehm, finger!

(via http://thenowwave.blogspot.com)

{ Comments }

Prečo sa Wilsonic zapojil do kampane Energy Union?

by Tibor Holoda on August 24, 2009

Už o pár dní náš tím čakajú dve špeciálne vydania z našej série podujatí micro.Wilsonic, akýchsi menších kópií festivalu. Prvýkrát ideme mimo hlavné mesto, nakoľko sme vypočuli hlasy tých, ktorí by nás s Wilsonicom radi videli aj na východe.

micro.Wilsonic ako súčasť kampane Energy Union

Príležitosť navštíviť slovenský “east-coast” sa naskytla práve teraz, vďaka projektu Energy Union. Obe podujatia robí toto spojenie trochu odlišnými – aj preto adjektívum špeciálny. Dúfame, že nás východ nesklame, ale naopak podporí. V Košiciach sme už túto sobotu, v Historickej radnici priamo v centre mesta. V Bratislave o týždeň nato, v piatok, v PKO.

Prečo Energy Union?

S Wilsonicom sme sa zapojili do environmentálneho projektu Energy Union. Stali sme sa tak aktívnymi členmi deväťčlenného konzorcia, kde sú okrem iných zapojení napríklad Friends of The Earth Europe, rakúsky festival Elevate, britské kreatívne štúdio Brightonart či legendárne vydavateľstvo Ninja Tune zosobnené samotnými zakladateľmi, Coldcut. Musím povedať, že sa v tejto spoločnosti cítime veľmi dobre.

Čo je poslaním projektu?

V skratke: Projekt Energy Union má za úlohu zvýšiť povedomie o využívaní tzv. inteligentnej energie. Koncept inteligentnej energie zahŕňa najmä uprednostňovanie výroby energie z obnoviteľných zdrojov a jej efektívnejšie využívanie. Je tiež hlavným nástrojom boja proti klimatickým zmenám, spôsobeným predovšetkým spotrebou energie vyrobenej z fosílnych palív ako uhlie či ropa.

Zelený Wilsonic

Chceme, aby aj farba v našom logu odrážala náš pohľad na budúcnosť. Sme presvedčení, že musí byť zelená. Aj preto sa s Wilsonicom snažíme zlepšovať environmentálnu stránku našich podujatí a zmierniť tak ich dopad na životné prostredie. Nie je to vždy v našich podmienkach jednoduché, no ako vravím, snažíme sa.

Na uplynulom festivale sa nám úspešne podarilo zrealizovať separovaný zber odpadu, náš festivalový booklet bol vytlačený na ekologickom papieri, zrealizovali sme spoluprácu so slovenskými železnicami či bratislavskou verejnou dopravou a mnoho ďalších, menších zlepšení.

Sme radi, že môžeme byť súčasťou takéhoto projektu, ktorý sa otázkami budúcnosti životného prostredia zaoberá z globálneho hľadiska. Energetická situácia a s ňou spojené zmeny klímy vo svete sú alarmujúce, preto je dôležité pomôcť, aby sa táto téma dostala do povedomia aj medzi nastupujúcou generáciou.

Kampaň s podporou EU

Počul som už však aj hlasy, že projekt je “za vodou”, lebo je financovaný z grantov EU. Nie je tomu úplne tak. Sme samozrejme veľmi radi, že náše úsilie iniciované nemeckou agentúrou WIP ako jeho lídrom získalo podporu európskej komisie. Avšak len zčasti, nie úplne.

S účasťou v projekte Energy Union je totiž spojené množstvo práce a času nášho tímu. Väčšinou nad rámec štandarnej prípravy porovnateľných podujatí. Minimálne pre jedného nášho člena je to dokonca celoročný “full-time job”. Okrem slovenských zastávok turné máme totiž na starosti aj maďarské a české.

Kto je skutočným víťazom?

Pre koho je však podpora EU v tomto prípade naozaj výhrou, sú jeho recipienti a návštevníci podujatí. Ceny vstupného, aké ponúka, by v opačnom prípade nemohli byť také nízke. Preto budeme radi, keď sa zúčastníte v hojnom počte. Podporíte dobrú myšlienku, lokálne hudobné talenty a tiež ideu Wilsonicu. Vstupenky sú k dispozícií online v našom e-shope. Tešíme sa na vás!

Zostaňte s nami v kontakte cez náš Twitter, podporte nás na Facebooku, alebo sa spojte priamo so mnou. Môj Twitter nájdete tu. Vďaka!

{ Comments }

Prečo podporujem festival Pohoda aj napriek tragédii?

by Tibor Holoda on July 21, 2009

Urobil som to už prostredníctvom Facebooku či Twitteru a chcem tak urobiť aj teraz, na tomto blogu: V prvom rade vyjadrujem úprimnú sústrasť pozostalým po obeti sobotného nešťastia v Trenčíne a želám skoré uzdravenie zraneným. Chcem tiež za celý tím festivalu Wilsonic vyjadriť podporu a spolupatričnosť organizátorom Pohody v týchto pre nich tak ťažkých chvíľach.

V uplynulých dňoch som poskytol informácie a rozhovory viacerým médiám ohľadne dodávateľa predmetného stanu, firmy Bossert-Zelte, nakoľko táto firma zabezpečovala podobný stan pre festival Wilsonic v roku 2008. Niektoré moje slová už citovali, niektoré tak len urobia.

V každom prípade by som však aj na tomto mieste chcel uviesť fakty v kontexte. Naša skúsenosť s touto firmou rozhodne nebola dobrá – čo je nakoniec aj stále predmetom riešenia našich právnikov – no agentúra Pohoda mala skúsenosť opačnú. Preto sa na rozdiel od nás rozhodla s ňou aj v tomto roku spolupracovať. Chápem ich, bola to predsa len jedna skúsenosť oproti mraku kladných referencií, ktoré na dodávateľa získala.

Zmluva je však tiež vždy dohodou dvoch strán, nie je identická s tou našou. Aj preto si nedovolím hodnotiť, čo v tomto ohľade urobil tím Pohody zle, respektíve vynášať vopred súdy, že za nešťastie je plne zodpovedná firma Bossert-Zelte.  Zároveň tiež pevne verím, že napriek týmto skutočnostiam tím Pohody nepodcenil žiadny detail a nebral bezpečnosť návštevníkov na ľahkú váhu.

Myslím, že tento fakt je zrejmý aj laikovi, ak sa pozrie na vývoj úrovne služieb festivalu v priebehu uplynulých ročníkov. Koniec koncov v médiách to odznelo mnohokrát a nikto si túto skutočnosť nedovolil spochybniť. To ma privádza k druhej myšlienke, o ktorú by som sa chcel podeliť.

Po tejto tragickej udalosti sa zrazu vyrojilo množstvo tých, ktorí by už organizátorov najradšej videli prinajlepšom za mrežami. Našťastie je tu však aj pomerne veľká skupina ľudí, ktorí tím festivalu napriek tomu, čo sa stalo, podporujú a svoju podporu aj dostatočne hlasno a neanonymne vyjadrujú.

Čím si ju festival získal? Svojou filozofiou klásť na prvé miesto návštevníka a aj keď to znie ako fráza, nie je to ešte v našej krajine samozrejmosť. A nemám teraz na mysli len festivaly, či verejné podujatia.

“Stará dobrá” filozofia – náš zákazník, náš pán – sa práve v týchto, pre Pohodu ťažkých časoch, ukazuje byť tým, čo festival potrebuje ako soľ. A tou je podpora, ktorú mu môže zabezpečiť len množstvo spokojných a vďaka tomu lojálnych návštevníkov. Možno to niekomu bude znieť cynicky, no jednoducho povedané, toto staré, baťovské motto robí festivalu marketing aj krízovú komunikáciu zároveň.

Preto si myslím, že ten, kto obviňuje médiá z tendenčnej preferencie organizátorov oproti ostatným možným vinníkom tragédie prehliada základný fakt. A to ten, že festival sa k svojim návštevníkom, médiám a partnerom vždy choval otvorene, férovo a bezpečnosť a komfort kládol vždy na prvé miesto. “Ovocie” tohto prístupu je preň práve teraz veľmi dôležité.

Je preto veľmi smutné, že to, čo sa prihodilo, sa stalo práve organizačnému tímu s touto históriou a reputáciou.

Michal, Katarína, Weja, Janka, Gešo a ostatní, držím vám palce a prajem veľa síl, kamaráti!

Tibor Holoda

{ Comments }

Best tracks of 2007

by Tibor Holoda on January 7, 2008

Wilsonic_FM.053 / 06. 01. 2008
 
Federico Conti – Pianissimo [Mahjong]
Fat Jon – Everywhere [Exceptional]
Agnes & Ripperton – Deep Force [STHLM Audio]
Carl Brand – Warm Reflections []
Wojtek Urbanski – Violet Violin ft. Joanna Laczmanska [Compost]
DJ Koze – Cicely [Philpot]
Antonelli – The Name Of This Track Is Bobby Konders [Italic]
Gam – White Bengal Dragon [Night Drive Music]
Osborne – Outta Sight [Spectral Sound]
Eltron – Muse [Festplatten]
Trickski – Lost Tape [Sonar Kollektiv]
Henrik Schwarz – Walk Music [Moodmusic]
Roland Appel – Dark Soldier [Sonar Kollektiv]
Guy Gerber – Late Bloomers [Cocoon]
Trentemoller & DJ Tom – An Evening With Bobi Bros [Kickin]
Tornike – Hidden Sound ft. Dimitri Debaka [Time Has Changed]
Sascha Funke – Ey [BPitch Control]
Polymorphin – Goliard [Schallschnelle]
Laurine Frost – Ulisses [Perspectiv]
Lopazz – Share My Rhythm [Get Physical]
Frivolous – Good-Bye Regrets [~scape]
My My – Southern Comfort [Playhouse]
Detalles – Distance [Kupei Musika]
Karizma – Tha D [NRK Music]
Jaxson – Smokemachine [Freakwaves]
Sian – Zelda [Octopus]
Marvin Dash - A1 [Morris Audio]
Nôze – Remember Love [My Best Friend]
Sian – Stegosaurus [Octopus]
Adam Beyer – China Girl [Mad Eye]
Nathan Fake – You Are Here / Live Version [Border Community]

{ Comments }

Best remixes of 2007

by Tibor Holoda on January 6, 2008

Wilsonic_FM.052 / 30. 12. 2007
 
Francesco Tristano – The Bells [InFine Music]
Apparat – Holdon / Chris De Luca vs. Phon.o Remix [Shitkataput]
Arthur Russell – Springfield / DFA Remix [Audika Records]
Jahcoozi – Shake The Doom / Cassy Remix [Careless]
Battles – Atlas / DJ Koze Remix [Warp]
Jamie Lloyd – What We Have / …is A Zwicker Remix [Future Classic]
Kraak & Smaak – No Sun In The Sky / Henrik Schwarz Remix [Jalapeno]
Faze Action – In The Trees / Carl Craig C2 Mix [Juno]
Battles – Tonto / Four Tet Remix [Warp]
Monoroom – Memory Inc. Part II / Gui Boratto Remix [Alphabet City]
Dark Globe – Atoms ft. Boy George / Henrik Schwarz Remix [Global Underground]
Gudrun Gut – Move Me / Burger/Voigt Mix [Monika]
Sid Le Rock – Naked / DJ Koze Remix [Cereal / Killers]
Matthew Dear – Elementary Lover / DJ Koze Remix [Ghostly International]
1Luv – Daylight / Slope Remix [Sonar Kollektiv]
Outlines – Waiting In Line / Krazy Baldhead Remix [Sonar Kollektiv]
Gui Boratto – Mr. Decay / Robert Babicz Universum Disco Mix [Kompakt]
The Disclosure Project – Lemon Zest / JP Phillippe & Paul Bardsley Mix [Disclosure Project]
Let’s Go Outside – I’ll Lick Your Spine / Repeat Repeat Mix [Pnuma]
Kevin Saunderson – Bassline / Loco Dice Remix [KMS Records]
Black Strobe – I’m A Man / Audion’s Donation Mix [Playlouderrecordings]
Junior Boys – Like A Child / Carl Craig Remix [Domino]
Gui Boratto – Beautiful Life / Sascha Funke Remix [Kompakt]
Alectric – September Beach / Raganova Remix [Night Drive]
 
Subscribe ot our Wilsonic_FM podcast and listen to our radio show. 

{ Comments }

Bratislava

by Tibor Holoda on November 20, 2007

Ako správny lokálpatriot, ktorý ani na chvíľu nezmenil svoje trvalé bydlisko, by som mal na tomto mieste opísať Bratislavu ako miesto, ktoré by ste rozhodne mali navštíviť z tých či oných dôvodov. Nevravím, že by ste nemali, práve naopak. No mne sa v súvislosti s našim hlavným mestom v ostatných dňoch a týždňoch hlavou preháňajú úplne iné veci. Let me explain.

Keď ma Lenka s Marekom požiadali, aby som napísal krátky text o tom, ako vidím Bratislavu ja, nachádzal som sa zrovna v Amsterdame. Obklopený ľuďmi z hudobného biznisu z celého sveta snažil som sa propagovať a šíriť zvesť o našej bohumilej aktivite, festivale Wilsonic a prostredníctvom neho aj o Bratislave a Slovensku. To znamená čeliť otázkam typu: “Czech?”, “Slovenia?” alebo dostať odpoveď “Bratislava? Sure!”, no nad hlavou komixová bublina a v nej veľký otáznik. Nevediem si štatistiku, no subjektívne musím tiež priznať, že sa znalosť o existencii Bratislavy minimálne v Európe zvýšila. A to ma teší. A niekedy aj pobaví. Napríklad, keď sa môžem so svojimi britskými priateľmi baviť na ich krajanovi, čo kvôli masturbácii vo fontáne a následnom pobyte vo väzení musel volať svojej snúbenici, aby naňho rozhodne so svadbou počkala. Nádherné zviditeľnenie, no nie?

Áno, sú to väčšinou lowcostové letecké spoločnosti, ktoré zviditeľnili naše mesto na európskej mape a prinášajú k nám aj takýchto turistov. Tí sa pomaly, ale isto stali symbolom pre tento druh turizmu aspoň u nás, v našej milej Bratislave. No určite to nie sú iba oni, pre ktorých Bratislava znamená najmä lacné pivo a krásne devy, alebo pri najhoršom len inzerát typu “Bratislava only for 0.99p return!”. Čo ma však zaujíma viac je to, s čím si Bratislavu spájajú “tí druhí”. A nielen Angličania, ale všetci. Vrátane vás, českí bratia! Preto by som rád otočil otázku, položenú redakciou mne, smerom na vás. Dajte vedieť, čo znamená Bratislava pre vás, potešíte. Tak spájate si ju už konečne s Wilsonicom? Ale nie, žarty bokom. Naozaj ma to zaujíma. Miesto pre komentáre nižšie je vám k dispozícii.

(písané pre český časopis Time IN) 

{ Comments }

Festival Wilsonic je "za rohom”

by Tibor Holoda on May 5, 2006

V ostatnom období môj svet netvorí nič iné okrem festivalu Wilsonic. Preto tento priestor, aj z dôvodu momentálneho nedostatku iných myšlienok v mojej hlave, teraz využijem na bezostyšné promo.

Žijeme vraj v post-informačnej spoločnosti a našu realitu tvorí dnes takzvaná attention economy, ktorá velí urvať si z koláča čo najviac. Celebrity na to prišli už dávno a my ostatní sa stále snažíme tváriť, že žijeme v paralelnom svete. Žiaľ, niektorým civilizačným trendom sa asi chtiac-nechtiac treba prispôsobiť. Už ani medzi poslednými mohykánmi neostal ani jeden hrdina, len my, poslední, čo si stojíme na kábli. Nuž, budem sa teda musieť naučiť správaniu, ktoré diktuje doba. Tá, v ktorej sme naivne verili, že to pravé orechové vypláva na povrch všeobecnej pozornosti samé osebe, je už preč. Ono síce niečo na hladinu vyplávalo, ale nebolo to zrovna orechové, možno ešte tak pravé. A preč je skôr naša naivita, doba je tu s nami stále v tomto ohľade rovnaká, len o trochu viac zahustená ucpatými informačnými “kanálmi”. Preč však od fekálneho humoru.

Len periférne preto zachytávam správy z druhej strany wilsonicovskej ulity. Vraj idú voľby, lekári štrajkovali (či štrajkujú) a v Egypte opäť raz buchli bomby. Televízor vraj tiež ešte existuje. Nám tu vo Wilsonic “hedkvortérz” tiež nejaké tie bomby búchajú. Jedny dobré, druhé zlé, ale tak už to chodí, keď vstúpite na mínové pole. Ako sa vraví, dali sme sa na boj, tak musíme bojovať.

Prvou bombou pre nás bola potvrdená účasť legendárneho praotca tzv. inteligentného drum’n’bassu, LTJ Bukema s jeho verným MC Conradom. Za slovo inteligentný, v spojení s akýmkoľvek hudobným žánrom, by som inak rozdával nepodmienečné tresty. Legendárnosť a kvalita tým našťastie netratí. Druhou bombou je pre nás účasť ďalšej žijúcej legendy, Matthewa Herberta. Tohto človeka sme sa snažili v koncertnej podobe pozvať odkedy je Wilsonic festivalom. Stelesňuje totiž všetko to, o čo sa s týmto podujatím snažíme. Hravá elektronická hudba zasahujúca intelekt i vaše párty-animálne alter ego. Veľká vec!

Prekvapili nás však aj negatívne bomby. Tým prvým výbuchom bola Roisín Murphy, bývalá speváčka kapely Moloko. Po štyroch mesiacoch intenzívnych a úspešných rokovaní jeden z hlavných členov jej sprievodnej kapely musel účasť odvolať, čím sa pre ňu celý koncert stal nerealizovateľným. Druhou negatívnou bombou je neúčasť už avizovanej Dani Siciliano, ktorá mala spolu s Herbertom vystúpiť v dvojkoncerte. V tomto prípade sú na vine osobné nezhody oboch partnerov a odvolanie Dani Siciliano sa týka celého turné. Na včerajšom koncerte ju nahradila Valerie Ettiene, koncertná členka skupiny Jamiroquai. Každopádne, my sme radi, že sa Herbertov koncert uskutoční a slovenské publikum tak bude mať možnosť vidieť a zažiť jeho najnovší live program ešte skôr, ako s ním navštívi renomovaný festival Sónar v Barcelone a Hollywood Bowll v Los Angeles.

Aby som však neskončil negatívnymi správami, som veľmi rád, že na Wilsonicu budeme môcť privítať reprezentantov aktuálneho zvuku svetovej elektronickej, klubovej a urbánnej hudby. Čerstvý, ostrovný vietor Veľkej Británie v spolupráci s programom Selector privezú dubstepovo-grimeoví Vex’d, drum’n’bass s breakcorovým korením v atraktívnom, živom balení predstaví Tim Exile a bastard pop a mash-upovú kultúru privezú glasgowskí “vrahovia dídžejov”, Optimo. Kontinent bude zastúpený jedným zo súčasných najlepších a najplodnejších nemeckých vydavateľstiev Sonar Kollektiv, autorsky vedeným dídžejsko-producentským kolektívom Jazzanova. Z jeho stajne príde SoulPhiction naživo zahrať svoju pretavenú víziu detroitského soundu, idúcu v šľapajach praotcov ako Theo Parrish alebo Carl Craig. Druhým z reprezentantov Sonar Kollektivu bude dídžejsko-producentské duo Trickski. O týchto pánoch bude v budúcnosti ešte mnoho počuť, nepremeškajte preto budúcnosť, ktorú môžete zažiť tu a teraz.

Ďalším zástupcom, tentoraz ozajstného Detroitu, je Daniel Bell. Skutočná legenda a takpovediac zakladateľ štýlu, ktorému sa dnes zvykne vravieť minimal. Jeho track Loosing Control z roku 1994 počuť v setoch dídžejov všakovakých žánrov dodnes. Naopak, aktuálnu mladú generáciu predstaví mladý španiel Alex Under. Tento chlapík má na konte vynikajúci album na nemeckom labeli Trapez, čerstvé EP pre label Plus 8 Richieho Hawtina a je dnes azda najhorúcejšou komoditou žánru minimal. Zažiť jeho live-act na nadchádzajúcom Wilsonicu je preto jedinečnou príležitosťou. Garantujem!
Tiež som veľmi rád, že môžeme opäť privítať jeden z najoriginálnejších príkladov živého prevedenia elektronickej hudby, Francúzov Nôze. Dvojici Nôze aktuálne vychádza nový album a prvé ohlasy naň sú veľmi sľubné. Ďalšie vrelé odporúčanie!

Takto by som mohol pokračovať ešte niekoľko odstavcov, prípadne až mimo formát tejto stránky. Okrem spomínaných vystúpia projekty z nášho regiónu strednej a východnej Európy, známe i neznáme. Viac informácií nájdete na našej stránke www.wilsonic.sk. Aktuálny zvuk Wilsonicu sa vám tiež budeme snažiť priblížiť na májovom, zahrievacom Wilsonic_FM Tour, kde okrem toho predstaví moja maličkosť spolu s dídžejom Juniorom mladé, nádejné talenty slovenskej dídžejskej školy. V hlavných časoch sa v mestách Zvolen, Šaľa, Trnava, Žilina, Trenčín, Košice, Považská Bystrica a Nové Zámky predstavia DJs Peal, Inso, Tiff, Noks, Parazyt, Gabriel Brunner, Sickboy a Good Mood. K dispozícii podať akékoľvek informácie ohľadom festivalu sme vám spolu s našimi promo tímami, ktoré nájdete v citroeníkoch označených logom Wilsonic. Určite ich neprehliadnete.

A ešte poznámka. Možno sa niektorým bude zdať tohtoročný Wilsonic trochu viac tanečný ako po minulé razy. Je tomu tak z dvoch dôvodov. Prvým je prinavrátiť stratený kredit slovu párty, ktoré má už takmer pejoratívny charakter. Tiež ukázať, že párty publikum nemusí byť len zhluk cirkusantských kreatúr so skleneným pohľadom tancujúcich, ako keď policajt riadi dopravu na križovatke. V neposlednom rade tiež napriek už toľkokrát opakovaným prehláseniam o smrti tanečnej scény ukázať, že tanečná a elektronická hudba a jej čerstvé prejavy sú práve teraz nadmieru životaschopné. Sekundárnym aspektom ovplyvňujúcim dramaturgický zámer je neštandardný výskyt veľkých koncertov v predprázdninovom období. Potešujúcim faktom však je, že Bratislava bude konečne žiť, ako sa patrí. Pevne dúfam, že Wilsonic oživíte práve vy a podporíte tak našu snahu.

Vidíme sa.

{ Comments }